V parlamente o ľudských právach a rozvojovej pomoci

Autor: Mikuláš Huba | 25.12.2012 o 13:31 | (upravené 25.12.2012 o 16:52) Karma článku: 5,79 | Prečítané:  212x

Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv sa 10. 12. 2012 v Národnej rade Slovenskej republiky uskutočnil seminár pod názvom O prístupe k ľudským právam a rozvojovej pomoci u nás a vo svete. Seminár sa venoval takým témam, ako sú globálne problémy a ich sociálna a ľudskoprávna dimenzia, ľudské práva a rozvojová pomoc/spolupráca, participácia Slovenska a Českej republiky, ukážky našej rozvojovej pomoci vo väzbe na ľudské práva, prezentácia nových projektov, publikácií a podobne. So vstupnými prezentáciami vystúpili poslanci NR SR Eva Horváthová a Jozef Viskupič (účastníci nedávnej

študijnej cesty po rozvojových projektoch v Etiópii). Autormi ďalších prezentácií boli Juraj Mesík (pedagóg Katedry rozvojových štúdií Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a autor novej knihy o problémoch Afriky s dôrazom na rozvojovú pomoc), Andrej Bán (novinár, fotoreportér a zakladateľ Občianskeho združenia Človek v ohrození), Branislav Tichý (zástupca PDCS a Platformy mimovládnych rozvojových organizácií) a Valeria Zolcerová (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR). Seminár sa uskutočnil z iniciatívy poslanca Mikuláša Hubu, ktorý celé stretnutie aj moderoval. Záštitu nad podujatím prevzala a úvodným slovom ho otvorila podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová. V následnej panelovej diskusii vystúpili ďalšie osobnosti akademickej sféry a tretieho sektora: Eduard Chmelár, Martin Bútora, Milan Galanda, František Pálka a iní.

Z prezentácií a diskusie vyplynuli nasledujúce podnety a odporúčania pre kompetentných i pre širokú verejnosť:

Napriek tomu, že aj na Slovensku pribúda ľudí žijúcich v biede a odkázaných, ktorí potrebujú našu pomoc, mali by sme oveľa väčšiu pozornosť okrem nich venovať aj odkázaným a trpiacim ľuďom v iných, oveľa chudobnejších krajinách a regiónoch sveta.

Slovenská republika si plní svoje medzinárodné záväzky v poskytovaní rozvojovej pomoci, ktoré prijala pred naším vstupom do OECD a EÚ, len čiastočne. Ak máme dodržať svoj medzinárodný záväzok, musíme do r. 2015 takmer štvornásobne zvýšiť podiel HDP, ktorý naša krajina poskytuje na rozvojovú pomoc. V tomto parametri zaostávame takmer za všetkými novými členskými štátmi EÚ a sme na úrovni Bulharska a Rumunska.

Žiaduce je zmeniť štruktúru poskytovanej rozvojovej pomoci v prospech bilaterálnej pomoci najchudobnejším krajinám, vzhľadom na to, že veľkú väčšinu v súčasnosti vykazovanej rozvojovej pomoci predstavuje multilaterálna pomoc bez priameho dosahu na adresátov pomoci.

Snažiť sa o to, aby sa stratégia rozvojovej pomoci postupne nahrádzala stratégiou rozvojovej spolupráce s aktívnym zapojením darcov i prijímateľov a s dôrazom na dlhodobú udržateľnosť.

Nevykazovať predvstupovú pomoc (napr. Srbsku) ako rozvojovú pomoc.

Optimalizovať počet a štruktúru prioritných krajín s prihliadnutím na to, v ktorých krajinách sa Slovensko už dlhšie angažuje a okamžité ukončenie pomoci by tam mohlo ohroziť realizované projekty, znehodnotiť dosiaľ vynaložené úsilie, poškodiť našu povesť a byť strategickou chybou (napr. Etiópia, v hlavnom meste ktorej sídli aj Africká únia).

Zároveň však pomoc príliš netrieštiť na veľa strán a tým neznižovať efektívnosť vynaložených prostriedkov a celkovo zvýšiť efektívnosť využívania prostriedkov na rozvojovú pomoc/spoluprácu.

Hľadať a podporovať dostupné formy pomoci a spolupráce, keď aj dobročinnosť bežných občanov môže reálne pomáhať odkázaným ľuďom v rozvojových krajinách.

Identifikovať dôveryhodných partnerov na strane príjemcov pomoci, ktorí sú najlepšou zárukou toho, že pomoc sa dostane naozaj tým, ktorým je určená.

Vytvárať ďalšie programy a schémy, v rámci ktorých by sa dali vysielať do rozvojových krajín učitelia/učiteľky, lekári/lekárky a ďalší obetaví a kompetentní dobrovoľníci/dobrovoľníčky. Preferovať vysielanie našich odborníkov a odborníčok do rozvojových krajín pred školením zahraničných študentov a študentiek u nás.

Viac pozornosti venovať tzv. tretej kategórii ľudských práv, kam patria aj práva environmentálne a kultúrne.

Uvedomiť si, že globálne problémy (environmentálne, ekonomické, bezpečnostné, sociálne a ďalšie - vrátane problému chudoby a ľudských práv) sú stále viac previazané a vzájomne podmienené, čo môže vyvolať nebezpečné synergické efekty, ale zároveň aj umožniť prostredníctvom jedného problému riešiť viacero ďalších.

 

Mikuláš Huba (po zohľadnení pripomienok účastníkov a účastníčky seminára v NR SR zo dňa 10. 12. 2012)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?