Zimné olympijské hry alebo príroda - rozhodne o tom jeden človek?

Autor: Mikuláš Huba | 18.2.2013 o 16:14 | (upravené 14.6.2013 o 7:28) Karma článku: 11,39 | Prečítané:  507x

Vo štvrtok, 14. februára t.r., sa v kinosále Národnej rady uskutočnilo pracovné stretnutie s diskusiou na tému Zimné olympijské hry a príroda  s podtitulom Má mať politika prednosť pred odbornosťou? Zámerom organizátorov bolo vypočuť si informáciu ministra životného prostredia, generálneho riaditeľa príslušnej sekcie ministerstva, riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR a ďalších kompetentných o výsledkoch štúdie uskutočniteľnosti a ďalších analýz predpokladaných ekologických a environmentálnych dopadov avizovaných Zimných olympijských hier (ZOH) 2022 v Tatrách. Keďže zamýšľané disciplíny zimnej olympiády sa na Slovensku nedajú uskutočniť mimo územia národných parkov, bez zodpovedania  tejto zásadnej otázky, týkajúcej sa kľúčového limitujúceho faktoru, nie je možné prihlášku na kandidatúru vôbec podať.

Stretnutia sa odmietol zúčastniť minister životného prostredia Peter Žiga. Chceli sme od neho  počuť serióznu a fundovanú prognózu dopadov ZOH 2022 na životné prostredie. Minister nám však tesne pred začiatkom stretnutia faxom oznámil, že nie je možné našej žiadosti vyhovieť, lebo požadované informácie dosiaľ ministerstvo nemá. Ak sa však napriek tomu hovorí o našej olympijskej kandidatúre ako o hotovej veci, je to nezodpovedné, neprofesionálne a neakceptovateľné. Osud slovenskej prírody je hodnota existenčného významu, a nie niečo triviálne, o čom môže jediný človek rozhodnúť od večera do rána. Nežijeme už predsa v časoch báťušku Stalina! Alebo ešte (už) áno?
Ako iniciátor stretnutia som v jeho úvode konštatoval, že hlavné problémy, súvisiace s témou podujatia, súvisia s tým, že zásadné rozhodnutia či vyhlásenia na tému ZOH 2022 sa uskutočnili bez toho, aby bola verejnosť, odborníci, ale napr. i poslanci NR SR informovaní o výsledkoch komplexnej štúdie uskutočniteľnosti tohto megapodujatia. Takmer vôbec sa nehovorí o tom, že ZOH, resp. lyžiarske disciplíny ponúknuté Slovensku, sa v našich podmienkach dajú uskutočniť jedine na území našich dvoch tatranských národných parkov TANAP-u a NAPANT-u, čo by v európskych krajinách na západ od nás bolo a priori neakceptovateľné. Komplexným problémom je aj celková dlhodobá neudržateľnosť a nerentabilnosť projektu, ktorá nemá len dimenziu ekonomickú, ale aj ekologicko-environmentálnu.
So zásadnou prezentáciou s názvom Olympijská samovražda vystúpil na stretnutí aj riaditeľ inštitútu INESS, Richard Ďurana.
Na záver sme adresovali ministrovi životného prostredia SR, Petrovi Žigovi, nasledovné otázky:

Aký je postoj  súčasného vedenia Ministerstva životného prostredia SR a Štátnej ochrany prírody SR k avizovanému zámeru usporiadať Zimné olympijské hry 2022 v regióne Tatier, teda na území minimálne jedného národného parku? 
V ktorých európskych štátoch sa konali zimné olympijské hry na území národných parkov?
Ako chce MŽP SR a ŠOP SR reagovať na zjavný nesúlad zámeru ZOH v regióne Tatier so znením zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého má byť na území národných parkov  ochrana prírody nadradená nad ostatné aktivity?
Bola hotová štúdia uskutočniteľnosti ZOH 2022 z ekologických a environmentálnych aspektov pred tým, ako predseda vlády SR vyhlásil, že Slovensko sa spolu s Poľskom bude uchádzať o ich usporiadanie?
Ak áno, aké sú hlavné zistenia a závery tejto štúdie a kde sa s ňou môže verejnosť oboznámiť?
Ak nie, tak prečo sa urobili zásadné politické vyhlásenia ku kandidatúre pred vznikom takejto štúdie?
Ak takáto štúdia a následné analýzy jasne preukážu, že ZOH v regióne Tatier sa nedajú uskutočniť bez neprijateľných deštrukčných dopadov na prírodu národných parkov a krajinu ich ochranných pásiem, bude MŽP SR vetovať kandidatúru Slovenska na ZOH 2022?

O odpovedi na tieto otázky Vás budeme informovať.

Mikuláš Huba

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?