O tom ako narábame s lesmi, drevom, krajinou a ľuďmi

Autor: Mikuláš Huba | 18.2.2013 o 14:15 | Karma článku: 13,96 | Prečítané:  397x

Svoju úvahu na margo vládnej Správy o lesnom hospodárstve začnem, ak dovolíte, lakonickým konštatovaním, že stav v našom lesnom hospodárstve a v narábaní s drevom evokuje vážne otázky a vzbudzuje oprávnené obavy. Každý, kto čo i len občas chodí po slovenských horách a dolinách vie, aké obrovské množstvo dreva z nich v posledných rokoch odišlo. Chcem veriť, že zväčša nie ukradlo, ale predalo na ďalšie spracovanie. Keďže o dreve hovoríme ako o našom zelenom zlate, dalo by sa očakávať, že pri takomto trende čerpania a zhodnocovania produktov lesa Slovensko muselo nesmierne získať. Všimol si niekto z vás, že by sa niečo podobné bolo stalo? Že by sme masívnym výpredajom nášho národného bohatstva nejako mimoriadne zbohatli?

Nie. Stal sa, žiaľ, pravý opak: celé lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel nariekajú, v akých sú ekonomických a iných problémoch. Pýtam sa, ako je to možné a dozvedám sa aj také neuveriteľné odpovede, že je to tým, že dreva ťažíme stále ešte málo a na vine sú vraj akýsi zlí ochranári, ktorí ťažbe bránia. Pritom moja dlhoročná osobná skúsenosť je práve opačná. Rúbe a ťaží sa nielen v národných parkoch, ale aj v národných prírodných rezerváciách. Mnohí, vrátane Slovenskej inšpekcie životného prostredia, sa ma snažia presvedčiť o tom, že sa mi to len zdá, ale zatiaľ stále ešte viac verím vlastným očiam a vlastnému fotoaparátu, ako výsledkom kontrol, ktoré sa končia spravidla konštatovaním, že všetko je v najlepšom poriadku.
Ako keby toho bolo málo,  likvidujú sa aj posledné zvyšky odľahlých karpatských pralesov, ktoré sme sa na medzinárodnom fóre zaviazali chrániť. Z toho všetkého je jasné, že naše lesy nie sú chránené príliš, ale príliš málo a nezachráni to štatistika nadštandardnej výmery našich lesov či chránených území s prevahou lesov, ktorá zväčša platí iba na papieri. Nejde totiž o percentá, ale o to, aby sa nielen v takzvane chránených lesoch a v lesoch osobitného určenia, ale aj v hospodárskych lesoch hospodárilo šetrne a prírode blízkym spôsobom, ako nás to za ostatných 200 rokov učili Jozef Dektret  Matejovie a jeho osvietení nasledovníci.
Ak je drevo skutočne zeleným zlatom, potom len blázon, alebo človek so zlými úmyslami, ho bude vyvážať v podobe nespracovanej zelenej zlatonosnej suroviny. My však naše drevo vyvážame takmer zásadne nespracované, nezhodnotené!!! Napríklad v roku 2011 sme takto vyviezli 2,84 mil. m3 tejto vzácnej suroviny a podobný trend pretrváva už mnoho rokov. Pritom nevyvážame žiadny drevný odpad - ale najmä v prípade ihličnatého dreva - práve drevo najvyšších bonitných tried. V lepšom prípade ho všadeprítomné a stále hladnejšie píly pracujúce na tri zmeny, premieňajú na rezivo, či na iné polotovary takmer bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Tretia možnosť je tá, že v stále väčšom objeme naše zelené zlato končí v celulózkach a papierňach, ktoré za to ešte odmeňujeme investičnými stimulmi. Výsledkom je, že naše lesy, náš národný poklad sa menia na zdroj lacného zisku pre pár - prevažne zahraničných - podnikateľov, alebo na hŕby papiera zväčša zbytočnej a obťažujúcej reklamy, ktorá proti našej vôli denne upcháva naše poštové schránky.
Významný lesník, predvídavý odborník a uznávaný pedagóg, pán profesor Papánek, nedožitú storočnicu ktorého sme si nedávno pripomenuli, nás učil, že les okrem produkčnej funkcie plní aj  celý rad mimoprodukčných funkcií. Ich hodnotu odhadol na trojnásobok hodnoty produkčnej. Nie náhodou podobne ako ja neraz argumentuje môj vzácny kolega, lesník telom i dušou, Ján Mičovský. Aj to je dôkaz toho, že lesníci a ochranári sa dokážu zhodnúť.
Opakujúce sa  katastrofálne povodne v horských a podhorských oblastiach a následné vysychanie prameňov, tokov a studní sú okrem iného aj dôkazom toho, ako sa znižuje retenčná schopnosť našich lesov či presnejšie, neraz už len bývalých lesov.
Pôdoochrannú funkciu lesa narúša okrem holorubov aj necitlivý  spôsob ťažby a približovania dreva ťažkými mechanizmami a v nevhodnom čase.
Životu nebezpečné plošné chemické postreky lesov atakujú lesné ekosystémy i celý potravinový reťazec viazaný na prostredie lesa, a to i v centrálnych častiach niektorých národných parkov, čo v civilizovanom svete nemá obdobu.
Ak sú mimoprodukčné funkcie lesa také významné, dokonca významnejšie ako produkčné, prečo sa táto skutočnosť dôsledne nepremieta aj do ekonomiky lesného hospodárstva a celkovej filozofie lesníkov i laickej verejnosti? Keď si čítame Správu o lesnom hospodárstve, príslušné časti kapitoly Pôdohospodárstvo v zákone o Štátnom rozpočte na r. 2013, ale najmä, keď chodíme po slovenských lesoch (neraz už len bývalých) stretávame sa zväčša s názorom, ako ohľad na mimoprodukčné funkcie  údajne poškodzuje ekonomiku lesného hospodárstva. Takáto filozofia je podľa mňa doslova samovražedná, najmä tvárou v tvár stále markantnejšej globálnej zmene klímy. 
A ešte niečo, týkajúce sa tejto témy. Ak je lesné hospodárstvo na tom ekonomicky skutočne tak zle, potom by sa okrem toho, že bude podstatne šetrnejšie hospodáriť so svojimi produktmi, dalo očakávať, že bude maximálne efektívne narábať s verejnými zdrojmi. Ale nie tak, že bude lesných robotníkov nútiť pracovať za žobrácku mzdu, prehliadať mimoprodukčné funkcie lesa, alebo eliminovať kontrolnú funkciu lesných úradov,  ale tak, že bude veľmi starostlivo posudzovať vynaloženie každého eura. Ale ako nás učí skúsenosť z minimálne jedného významného štátneho podniku v tomto rezorte, nakladá sa tu s verejnými zdrojmi veľmi podozrivo a rozšafne.
Iný konkrétny komentár mám k drevospracujúcemu priemyslu: často sa tu zamýšľame nad záhadnými dôvodmi toho, prečo pre istú súkromnú firmu boli poskytnuté investičné stimuly bez toho, aby sa tento stále väčší konzument dreva z našich lesov zaviazal vytvoriť nové pracovné príležitosti. Ja mám v tejto súvislosti ešte jednu otázku: keď už investičné stimuly, prečo ich nepodmieniť pozitívnymi, nielen sociálnymi, ale aj environmentálnymi opatreniami na zníženie znečistenia ovzdušia a vôd v prospech miestnych obyvateľov?
Sú ľudia, ktorí moje obavy z toho, čo sa deje v našich lesoch a s naším drevom označujú za zneuctenie práce našich lesníkov. To je, samozrejme, nezmysel. Pravý opak je pravdou. Urážkou všetkých slušných lesníkov je to, čo sa na nich v tomto štáte pácha. O to väčšia vďaka patrí tým z nich, ktorí sú ochotní „plávať proti prúdu" v záujme slovenských lesov i celej našej prírody a spoločnosti.
Ďakujem Vám, Biele vrany slovenského lesníctva!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?