Ak budeme mlčať, prídeme o všetko

Autor: Mikuláš Huba | 17.1.2013 o 20:58 | Karma článku: 10,63 | Prečítané:  406x

V septembri 2008 som spolu s ďalšími aktivistami a ich podporovateľmi z radov umelcov  mal tú česť vystúpiť na veľkej demonštrácii proti skládke v Pezinku. Povedal som vtedy: „Vážené a vážení, občianky a občania, keby som bol J.F.K., tak by som v tejto chvíli zvolal: Som Pezinčan!

Jeden z múdrych výrokov, ktorý časom zľudovel, znie: Je čas hovoriť a je čas mlčať. Určite každý z nás zažil dosť situácií, keď dal jeho autorovi za pravdu. Aj mne sa stále častejšie zdá, že isté veci nepotrebujú komentár, že sú dostatočne zrejmé samé o sebe. Iný podporný argument pre mlčanie je ten, že diskutovať, či polemizovať má zmysel len s človekom na slovo súcim. Ako na potvoru, práve medzi tými, ktorí rozhodujú o veciach verejných, nachádzam takýchto ľudí stále menej a menej (česť výnimkám). A napokon, mlčať je predsa také pohodlné, bezpečné, prezieravé...
Tak teda mlčať, keď je na to toľko dôvodov? Alebo predsa nie? Veď čo to mlčanie spôsobí? Komu a čomu pomôže, prospeje? Naša národná povahová vlastnosť je hovoriť (ba vykrikovať) pri pive, ale mlčať na verejnosti. Praktizujeme to po stáročia - s občasnými výnimkami, pozri napríklad Slovenské národné povstanie či November 89. A sme tu. Prežili sme. Dokonca sme sa dožili masového hmotného blahobytu ako nikdy predtým.
Áno, ale za akú cenu? Aká bola cena nášho mlčania, rezignácie, pritakávania, tichého, ale i hlasnejšieho súhlasu, kolaborácie so zlom, ktoré má stále nové a nové podoby? Tvrdím, že veľká. Prišli sme o kus duše, o kus seba, o kus histórie, o kus krajiny, o kus krásy i o kus zdravia. A ten kus je väčší, než sme si ochotní priznať.
S prejavmi zla, ktoré prechádzame mlčaním, sa stretávame každodenne. Niekedy sú viac, inokedy menej nápadné, ale vo svojej podstate sú rovnaké.
Za verejne prejavený názor, za otvorené poukázanie na to, že Cisár je nahý! nehrozí dnes ani šibenica, ani väzenie. Aspoň zatiaľ nie. Stačí byť skutočným občanom. Ak by bolo slovo občana až také bezmocné, neponáhľala by sa tak každá autoritatívna či totalitná moc s obmedzovaním slobody prejavu.
Som rád, priatelia a priateľky, že nemlčíte.
Dnes sa viac ako inokedy ukazuje, že jednotlivé prejavy zla, arogancie, potláčania ľudských práv, korupcie, nekultúrnosti a nekompetentnosti sú len čiastočkami obrovskej systémovej poruchy. Je to priam epidémia životu nebezpečného šialenstva, hraničiaceho s terorizmom, s ktorým sa stretávame od Devína, cez Bratislavu, Pezinok, Považskú Bystricu, Žilinu, Šútovo, Kraľovany, Tatry, Spišskú Novú Ves, Košice až po Trebišov. Stretávame sa s tým na všetkých hierarchických úrovniach: zväčša tam, kde je nablízku moc a peniaze. Našťastie, sú aj výnimky, ako ste napríklad Vy na pezinskej radnici a v jej okolí.
Systémovej poruche je treba čeliť systémovo a využívať na to všetky legálne nástroje.
Veľmi účinnou obrannou reakciou proti epidémii zla, arogancie a hlúposti je sieťovanie aktivít a vzájomná solidarita, podpora podobne postihnutých podobne postihnutým.
Nie často, ale zopárkrát boli v novodobých dejinách Slovenska hviezdne chvíle, kedy sme sa dokázali kolektívne vzoprieť zlu. Opäť je na čase, pokúsiť sa o niečo podobné.
Dnešné stretnutie chápem ako dôležitý krok správnym smerom.

Ďakujem Vám za pozornosť i za vytrvalosť a držím Vám palce."

Odvtedy trvalo takmer štyri a pol roka kým Európsky súdny dvor v podstatných bodoch dal za pravdu pezinskej verejnosti. Čo to znamená? Ak by som a vrátil k svojmu vystúpeniu zo septembra 2008, svedčí to o tom, že nesmieme mlčať. Keby bola mlčala Zuzka Čaputová, Jaro Pavlovič, Oliver Solga a ďalšie stovky aktívnych občanov a občianok, boli by pokútni podnikatelia s odpadmi v súčinnosti so štátnou mocou zvíťazili na cele čiare.
Tragédia je, že slovenských občanov proti ich vlastným štátnym orgánom musí zachraňovať Brusel či Luxemburg. Tragédia je aj to, že statoční a kompetentní ľudia musia obetovať roky života dokazovaniu toho, že biele je biele a čierne je čierne. Tragédia je to, že bývalý i súčasný predseda vlády advokátov verejnosti označí za manipulátorov útočiacich na vládu. Tragédiou je napokon aj to, že príliš veľa ľudí na Slovensku verí ešte stále tým, ktorí si to nezaslúžia.

Všetko podvody, konflikty záujmov a zneužívanie štátnej moci okolo skládky v Pezinku sú tragickým svedectvom o našej súčasnosti. Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora je svetielkom nádeje na konci tunela. Ale hlavné poučenie a výzva, ktorá z toho vyplýva je: Nespoliehať sa na druhých a nemlčať!

Mikuláš Huba


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?