reklama

Kauza spravodlivosť (z rozpravy k Správe o stave justície)

Ťažko nazvať inak ako zákonom schválnosti skutočnosť, že chronická kríza uplatňovania spravodlivosti v tomto štáte, na ktorú začala občianska spoločnosť, médiá a opozícia konečne intenzívnejšie a systémovejšie poukazovať, prepukla práve v čase, keď sme si pripomínali výročie najmasovejšieho vystúpenia proti nespravodlivosti v naších novodobých dejinách. A do parlamentu sa dostáva v čase, keď sa verejne diskutuje niečo, o čom by sa verejne diskutovať údajne nemalo, a to zjavná nespravodlivosť voči arcibiskupovi Bezákovi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V prvom rade by som chcel povedať to, že mi je jasné, že stav našej justície, a tým aj problematika spravodlivosti, ktorú zastrešuje rovnomenné ministerstvo, momentálne vedené pánom ministrom Borecom, začínajú byť znepokojujúce.
Akokoľvek uznávame deľbu moci v jej trojjedinej podobe a nie sme za to, aby sa ktorákoľvek z troch súčastí moci nadraďovala, alebo dokonca diktovala tým ostatným, je mi zároveň jasné, že ak sa či už výkonná, alebo súdna moc dostanú do zjavnej krízy, parlament o tom nemá a nesmie mlčať, lebo, ako hovorí hlboko pravdivá ľudová múdrosť, kto mlčí, ten svedčí, podotýkam že svedčí v prospech zla a nespravodlivosti.
Skúsenosť nás učí, že nestačí čakať, čo urobia iní, ale treba iniciatívne a zodpovedne konať. Dovoľte mi uviesť len pár dôkazov toho, že viem, o čom hovorím i toho, že nielen hovorím, ale aj konám:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dávno, pradávno, kedysi v minulom živote, som bol vydavateľom, redaktorom a spoluautorom publikácie Bratislava/nahlas, ktorá s dovtedy neslýchanou otvorenosťou pomenovala (aj) nespravodlivosť páchanú vtedajším režimom na občanoch a prírode na Slovensku. Predtým i potom som (spolu)inicioval stovky aktivít a podporil tisícky petícií a kampaní namierených proti rôznym druhom nespravodlivosti okolo nás.
O niečo neskôr som podpísal niekoľko výziev za prepustenie nespravodlivo trestaných Václava Havla, Jána Čarnogurského, Miroslava Kusého a ďalších.
Pred 22 rokmi som sa stal predsedom parlamentnej vyšetrovacej komisie na prešetrenie podozrenia z nekalých úmyslov v súvislosti s Aférou Tatragate a následným rizikom nespravodlivých skutkov.
Pred rokom som v koncoročnej ankete denníka SME označil film Zuzany Piussi Nemoc tretej moci, poukazujúci aj na nespravodlivosť páchanú v rezorte spravodlivosti, za jedno z piatich najdôležitejších filmových diel, ktoré sa mi podarilo v roku 2011 vidieť.
Pred nedávnom sme spolu s kolegami zorganizovali tlačovú besedu na podporu dvoch bývalých ministrov životného prostredia, ktorí čelia úplne absurdnému a nespravodlivému trestnému oznámeniu za to, že postupovali v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a následne sme poukázali na nespravodlivosť, s ktorou sme sa stretli v Národnom lesníckom centre.
Začiatkom novembra t.r. som bol jedným z iniciátorov petície na podporu nespravodlivo obvinenej Zuzany Piussi na Changenete (do tejto chvíle ju podpísalo viac ako 3000 občanov a občianok).
Následne sme v tlačovej správe konštatovali, že stavom nášho súdnictva a nárastom výskytu deformácií a nespravodlivosti v našej spoločnosti by sa mala zaoberať Národná rada Slovenskej republiky. Vzápätí som hlasoval za to, aby sa stavom nášho súdnictva a výkonom práva a spravodlivosti u nás Národná rada aj skutočne zaoberala.
Až do tejto chvíle mi bolo všetko dostatočne jasné na to, aby som sa vedel bez problémov rozhodnúť. A akceptujem aj skutočnosť, že keď nám nebolo umožnené diskutovať na tejto pôde o stave v našej justícii počas mimoriadnej schôdze, časť opozície bola fakticky donútená siahnuť po návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti. Bolo to čosi ako nechcene a kuriózne spoločné rozhodnutie Smeru-SD a Ľudovej platformy.
Ale napriek tomu všetkému bol samotný návrh na odvolanie pána ministra Boreca prvou skutočnosťou, ktorá ma v celej tejto kauze priviedla tak trochu do rozpakov.
Zdalo si mi byť nie celkom spravodlivé až paradoxné, že v čase, keď na odstúpenie, či odvolanie je zrelých toľko vedúcich činiteľov na rôznych postoch, a to bez toho, aby sme tu o nich takto kriticky hovorili, mám hlasovať za odvolanie človeka, ktorý patrí k tým najslušnejším, zrejme najkompetentnejším a odbornou verejnosťou najviac akceptovaným ľuďom v tejto vláde. A navyše, je nestraník, čiže vlastne môj kolega.
Napokon som sa rozhodol, že ak sa predsa len odhodlám a stlačím tlačítko ZA, nebude to hlasovanie namierené proti osobe tohto konkrétneho ministra, ale hlasovanie, ktoré bude mať za cieľ pripomenúť politickú zodpovednosť prvého muža daného ministerstva za to, čo sa v jeho rezorte deje. Bude to tiež potvrdenie známej pravdy, že najťažšie to majú práve tí, od ktorých sa najviac očakáva. A napokon som v tom videl niečo ako apel na tých, ktorí na svojich stoličkách nemali sedieť už dávnejšie, alebo, ešte lepšie, nemali na nich sedieť nikdy. Toľko teda k môjmu osobnému postoju k dnes už len hypotetickému aktu odvolávania pána ministra spravodlivosti.
Je logické, že dnes sa tu hovorí najmä o kauzách, súvisiacich s pánmi Mečiarom, Harabinom, Lexom, Gašparovičom, Trnom, Tichým či Počiatkom, a na druhej strane s menami Kováč, Majchrák, Lauková, Paluda, Malinová, Piussi, Petková, Tuchyňová, Hašto, Radičová, Čentéš, Bezák, s menami nedávno odvolaných kvalitných členov Súdnej rady a ďalšími.
Ale téma je podstatne širšia. Hovoríme síce o stave súdnictva, ale mne sa zdá, že je treba hovoriť o stave spravodlivosti. Napokon, aj názov príslušného ministerstva tomu zodpovedá, keďže ministerstvo pravosúdia je už len historickou reminiscenciou.
Nespravodlivosťou je obsadzovanie postov vo verejnej správe nie na základe odborných predpokladov, ale straníckych nominácií.
Nespravodlivosťou je faktické blokovanie voľby či vymenovania odborne ani morálne nespochybnených kandidátov do najvyšších kontrolných orgánov štátu.
Nespravodlivosťou voči všetkým daňovým poplatníkom a občanom je rozkrádanie verejných zdrojov, či už finančných, alebo prírodných.
Nespravodlivosťou nielen voči priamo postihnutým, ale voči nám všetkým je hazardovanie s potenciálom ľudských zdrojov a akékoľvek šikanovanie či bezdôvodné zbavovanie sa schopných a slušných ľudí.
V takomto širšom kontexte by sme mali hovoriť aj o neoprávnených investičných stimuloch, ktoré jedných nespravodlivo zvýhodňujú a iných nespravodlivo diskriminujú.
Nie je asi prejavom spravodlivosti ani to, že tu beztrestne vyrastajú obrovské čierne či pochybne pretlačené stavby, kým bežný človek je tvrdo sankcionovaný za to, keď si postaví na záhrade kurín, alebo psiu búdu.
Nemali by sme mlčať o faktickej beztrestnosti niektorých zločincov v našej krajine, v ktorej v tom istom čase tvrdo pykajú za svoje bežné delikty nepomerne nevinnejší delikventi. Je to jednoducho nespravodlivé.
Ale kontext spravodlivosti či nespravodlivosti je v mojom ponímaní ešte širší.
Mali by sme v jeho rámci hovoriť aj o nespravodlivosti páchanej na ženách, ktoré za tú istú prácu dostávajú stále ešte citeľne nižšie platy, ako muži.
Mali by sme hovoriť o nespravodlivosti voči tým občanom, ktorí sú nútení dýchať škodlivý vzduch či obťažujúce výpary (za všetkých spomeniem obyvateľov Hrboltovej a Ružomberka), trpieť nadmerným hlukom, alebo piť nevhodnú vodu v regiónoch, kde sme dlhodobo nie schopní vybudovať vodovod a kanalizáciu, najmä na južnom a východnom Slovensku. Nespravodlivosťou je aj ťažba nerastov či lokalizácia veľkokapacitných skládok odpadov proti vôli miestnych samospráv a občanov.
V najširšom kontexte sú však prejavom systémovej nespravodlivosti aj stále rastúce regionálne a sociálne disparity, teda rozdiely medzi východom a západom Slovenska, Bratislavou a vidiekom, medzi stále bohatšími a stále chudobnejšími, medzi rovnými a rovnejšími...
Prejavom nespravodlivosti ja aj to, ako so samozrejmosťou očakávame pomoc od iných, najmä od Európskej únie, a na druhej strane ako odmerane sa správame voči migrantom, žiadajúcim o politický azyl, alebo inú formu ochrany a podpory.
Nebolo by spravodlivé obviňovať zo súčasného stavu spravodlivosti na Slovensku len súčasnú vládu. Ale veď nielen preto tu dnes diskutujeme na túto tému, že jednofarebná vláda prevzala na seba zodpovednosť aj za stav spravodlivosti v tejto krajine. Osobne za ešte dôležitejšie považujem, aké posolstvo tá-ktorá vládna moc vysiela, či slovami a praktickými skutkami spravodlivosť podporuje, alebo znevažuje a potiera a tým priamo či nepriamo nahráva nespravodlivosti. Vďaka moci a autorite, ktorou disponuje súčasná vláda spolu s parlamentnou väčšinou, by mohla a mala vyvíjať podstatne väčšie úsilie v záujme toho, aby sme žili v spravodlivejšej krajine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mikuláš Huba

Mikuláš Huba

Mikuláš Huba

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mikuláš Huba- geograf, environmentalista, ochranár, občiansky aktivista a komentátor verejného života. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu