Advent a kríza po roku

Autor: Mikuláš Huba | 4.12.2012 o 8:29 | (upravené 4.12.2012 o 14:27) Karma článku: 6,04 | Prečítané:  541x

Na dvere nám v týchto dňoch ruka v ruke klopú advent a kríza, podľa kancelárky Merkelovej najväčšia kríza od skončenia II. svetovej vojny. Prečo advent a krízu spomínam jedným dychom? Nielen preto, že v tomto roku nás opäť navštívili spoločne, ale aj preto, že uvedomenie si prehlbujúcej sa hospodárskej, ekologickej a morálnej krízy by mohlo prehĺbiť aj naše vnímanie a prežívanie adventu a jeho posolstva. Napokon, máme na čo nadväzovať, okrem iného aj na odkaz novembrových námestí.

Bratislavskí ochranári pred takmer štvrťstoročím, na jar 1989, keď intenzívne pripravovali spoločnosť na novembrovú zmenu netušiac, že príde práve v novembri, oni budú na jej čele a do dejín vojde pod názvom Nežná revolúcia, vo svojej Platforme okrem iného predvídavo napísali: „Obmedzenosť zdrojov pri súčasnom spôsobe ich čerpania je zrejmá. Pritom naša spoločnosť si odmieta uvedomiť hranice kvantitatívneho rastu, zaostala za vlastnou potrebou morálky. Ekologické vedomie a morálka sa vyvíjajú pomalšie ako technické možnosti. Dnešná technológia a ekonomika už obmedzujú rozvojové možnosti ľudstva, ktoré za svoje fungovanie odmieta niesť zodpovednosť. O ohrození základných hodnôt sa zatiaľ nehovorí dosť naliehavo. Kríza ľudských postojov sa týka celého spôsobu života...Sme chorí a musíme sa liečiť, nie je možne beztrestne pokračovať takto ďalej. Treba zvrátiť súčasné trendy, hoci sa ešte všeobecne považujú za normálne. Je potrebná zásadná zmena hodnotového systému. Príroda nie je zadarmo. Musíme hľadať optimálnu mieru spotreby, zlučiteľnú s udržateľnosťou kvality životného prostredia a konať predvídavo. Kvalitný život nie je možný v poškodenom životnom prostredí...Intuitívny a emocionálny vzťah k životnému prostrediu, ako je dobrý pocit či láska k prírode, patria ku kvalite života, k jeho plnému vnímaniu,,, Nezištnosť, milosrdenstvo, skromnosť, pokoru staviame proti preferencii kvantitatívneho rastu a spotreby, presadzujeme ochranu životného prostredia proti produkcii pre produkciu...Nejde nám o diskomfort, ale o rozumný komfort a satisfakciu z harmónie medzi poznaním, svedomím a prostredím..."

Pred mnohými rokmi prijali slovenská vláda i parlament Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. Vedľa seba sa tam vyskytujú dva princípy, ktoré v angličtine znejú veľmi podobne (efficiency a sufficiency), ale nie sú ani zďaleka totožné, hoci sa v skutočnosti vzájomne dopĺňajú a vo svojej synergii budú pre naše budúce životy zrejme rozhodujúce. Alebo lepšie povedané, rozhodujúce bude, ako sa dokážeme vyrovnať s výzvami, ktoré predstavujú
Vlastne máme len dve možnosti voľby. Buď sa stať skromnými dobrovoľne, alebo nedobrovoľne, keďže éra masového plytvania a života na dlh sa evidentne končí. Mohli by sme parafrázovať okrídlený slogan do aktuálnej podoby: „Konzumná skromnosť a materiálna nenáročnosť je poznaná nevyhnutnosť". Ale zároveň by som chcel zdôrazniť, že ono vyššie spomínané dobrovoľné zriekanie sa zotročujúcich materiálnych či iných nadbytočností nie je obeť, ale výhra: výhra pre jednotlivca a v konečnom dôsledku i pre postmateriálnu spoločnosť a tiež to, že nejde o skromnosť vo všeobecnosti, ale o skromnosť v zmysle poznania rozumnej dostatočnosti našej materiálnej spotreby. Veď keď si zoberieme ponuku a „spotrebu" na strane duchovných hodnôt, sme až neuveriteľne skromní a nenároční.
Aj takí guruovia koncepcie zvyšovania účinnosti využívania zdrojov, ako je napr. spoluautor správy Rímskemu klubu Faktor 4, profesor Weiszecker, kľúčová osobnosť známeho Wuppertálskeho inštitútu zdôrazňujú, že akokoľvek zvýšená technologická efektivita nie je zárukou udržateľnej budúcnosti, ak ju nedokážeme skombinovať s vyššou mierou rozumnej dostatočnosti či dobrovoľnej skromnosti. Je to obrovská výzva najmä pre našu, stále ešte v bohatstve sa topiacu a plytvanú väčšinu severnej pologule: prejsť z chiméry neobmedzeného rastu prosperity v materiálnom zmysle na rozvoj či rast v zmysle duchovnom.
Ak toho náš model riadenia sveta nebude v krátkom čase schopný, potom nás dlh, ktorého finančná či ekonomická stránka oproti ekologickej, kultúrnej a morálnej sú len povestnou špičkou ľadovca, aj tak stiahne pod hladinu. Urýchlený a stále ešte viac či menej dobrovoľný prechod na paradigmu programovej materiálnej nenáročnosti a zároveň duchovnej „neskromnosti" bude rozhodujúci. O tom som hlboko presvedčený. Či sa tak skutočne stane, o tom mám vážne pochybnosti. Takže, žiaľ, predsa len pravdepodobnejší scenár je tá nedobrovoľne obmedzená budúcnosť, zvaná tiež bieda a naše šťastie a dôstojnosť obetované na oltár konzumu posledných zvyškov odchádzajúcej éry iluzórneho rastu na dlh a na úkor podstaty.
Ak by som mal aktualizovať vyššie uvedený text, ktorý v rozhodujúcej miere vznikol pred rokom, povedal by som aspoň dve veci. Summit v Riu, ktorý sa konal na 20. výročie Summitu Zeme v r. 1992, nesplnil očakávania. Svetové spoločenstvo sa na ňom nedokázalo dohodnúť na novom smerovaní ľudstva, hoci na jeho potrebe sa zhodneme vari všetci.
Nová slovenská jednofarebná vláda, ktorá vzišla z marcových volieb, prešpikovala svoje programové vyhlásenie okrem iného aj prísľubmi naštartovania zelenej ekonomiky v súlade s leitmotívom summitu v Riu. Aj keď programové vyhlásenia je vždy treba brať s rezervou, predsa sme len čakali, že aspoň v náznaku sa bude súčasná vláda snažiť svoje zelené sľuby splniť. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2013 a s výhľadom do roku 2015 nás v tomto smere zbavuje posledných ilúzií. Ale zato budeme mať post a úrad podpredsedu vlády pre veľké - rozumej aj antiekologické - investičné projekty. Inou možnosťou, ako naštartovať zelenú ekonomiku, bolo dôsledné využitie zisku z predaja emisných kvót na zelené projekty, v zmysle filozofie obchodovania s emisiami. Ani to sa nestane. Namiesto zavedenia zelenej dane, ktorá by znevýhodnila čerpanie surovín a znečisťovanie prostredia, protiSMERne zdaňujeme príjmy, a teda prácu., ktorú by sme mali od daní a odvodov čo najviac odbremeniť. Najmä ak sa tvárime, že budujeme sociálny štát a dodržiavame ústavný záväzok sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Návrh na opätovné vytvorenie poradného orgánu vlády: Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, vládna väčšina bez zdôvodnenia odmietla a premiér sa stáva stále hlasnejším bojovníkom proti európskym environmentálnym normám.
Aj o tom, čo s tým, by sme mohli uvažovať počas tohtoročného adventu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?